Novodobý hendikep - zamestnanie po materskej dovolenke

Autor: Eva Hrašková | 12.5.2015 o 11:22 | (upravené 12.5.2015 o 17:52) Karma článku: 4,90 | Prečítané:  1079x

Právnička? Lekárka ? Policajtka ? Asistentka, sekretárka, účtovníčka, učiteľka, upratovačka.... Čo ich spája? Také jednoduché! Pohlavie! A ešte jeden hendikep. Chceli by pracovať, ale majú doma malé dieťa. Prípadne dve. 

Moja veľmi dobrá kamarátka mala život, po akom by túžila každá. Pred menom sa hrdo pýši titulom právničky, za menom sa jej vynímajú ďalšie tri písmenká. A takto ovenčená zo všetkých strán, sa tesne pred tridsaťpäťkou rozhodla vymeniť piedestál kariéry za materské povinnosti. Až také jednoduché to však nebolo! 

Svojho vytúženého potomka porodila v slnečný zimný deň. Vo vzduchu sa znášali jemné snehové vločky, jej líca zdobili slzy šťastia, dojatia aj smútku. Nemohla si pomôcť, keď jej lekár oznámil, že Paulínka navždy zostane jej jediným dieťaťom. Oslava jej tridsiatich deviatich narodenín mala teda sladko-trpkú príchuť. 

 

S pribúdajúcimi dňami nadobúdala presvedčenie, že jediné materstvo vo svojom živote chce prežiť naplno. Kariére už obetovala viac ako dosť, a tak jej vnútorný pocit nahováral jediné - vrátiť sa do práce až po uplynutí rodičovskej dovolenky. Keď navyše ohlásili úpravu Zákonníka práce, s prísľubom, že každá žena venujúca sa rodine, ktorá je pre nás Slovákov tak dôležitá, sa po rodičovských povinnostiach vráti na svoju pôvodnú stoličku, utvrdila sa vo svojom presvedčení. 

Rovnako urobila aj Andreja. Ihneď po dokončení atestácie sa vrhla s nadšením na najkrajšie obdobie v živote ženy. A urobila tak aj Soňa. Pred tým, ako otehotnela upratovala v administratívnych priestoroch veľkej finančnej spoločnosti. Aj Monika. Trošku neplánovane, ale predsa. V pravej ruke stískala červený diplom, v ľavej podávala spolužiačkam z výšky fotku z 3D sona svojho malého pokladu, ktorý nosila pod srdcom. 

Vyzerá to, že ich osudy sú dokonale odlišné. Pretína ich jediný bod. Materstvo.

Zuzane krátko pred koncom rodičovskej dovolenky zazvonila pri dverách poštárka. Podávala jej veľkú bielu obálku, ako inak, na doručenku. Keď uvidela pečiatku svojho zamestnávateľa, stislo jej žalúdok. V obálke bolo oznámenie o zrušení pracovného miesta z nadbytočnosti. A z kolotoča, ktorý nasledoval, sa jej roztočila hlava. 

"V životopise uvádzate, že ste do roku 2012 pracovali na pozícii firemnej právničky. Momentálne ste na rodičovskej dovolenke, dobre tomu rozumiem?" spýtala sa milá pani v personálnej agentúre a pozrela na ňu ponad veľké okuliare. Zuzana len placho prikývla. Absolvovala práve svoj pätnásty pohovor v priebehu dvoch mesiacov. A všetky sa končili rovnako - zavoláme vám. Táto milá teta jej však vliala aspoň malú nádej - povedala, že dieťa určite nemôže byť prekážkou a manažérka z firmy, pre ktorú obsadzuje voľné pracovné miesto, sa s ňou rada stretne. Nič okrem príjemného posedenia pri jemne perlivej minerálke z toho však nebolo...

Andrea sa do práce vrátila už po materskej dovolenke. Dieťaťu vybavila jasle, po prvej výplate však zažila obrovský šok! Jej plat nepokryl ani náklady na súkromnú starostlivosť o batoľa (lebo štátne jasle boli plné), a keďže babka bývala 220 km od mladej rodiny, vrátila sa na rodičovskú dovolenku. 

Sonina rodičovská dovolenka končila v lete. Predchádzajúci pracovný pomer sa jej skončil, pretože doba určitá jej stoličku neochránila. A Monika? Absolvovala nespočetné množstvo výberových konaní, zo všetkých obdržala zamietací mail. Zašla teda ku kariérnej poradkyni a tá sa na ňu kriticky pozrela: "Viete, mladá pani, dnes  červený diplom naozaj nič neznamená." So sklonenou hlavou teda vyšla do parku s takmer trojročnou cupkajúcou dcérkou po boku. V hlave jej vírila jediná otázka: Čo bude ďalej? 

Je naozaj žena po návrate z materskej či rodičovskej dovolenky hendikepovaná? 

Zuzana úplne stratená nebola. Po skončení rodičovskej dovolenky sa zaevidovala na úrade práce a počas najbližších šiestich mesiacov si mohla hľadať zamestnanie. Zaťala zuby, ignorovala diskriminačné otázky, ktoré jej niektorí zamestnávatelia kládli a rozhodla sa bojovať a za každú cenu vyhrať. Monika to šťastie nemala. Ako čerstvá absolventka nikdy zamestnaná nebola, a tak po poslednom rodičovskom príspevku zostala napospas osudu a vlastnej rodine. Keďže z prídavku na dieťa sa na Slovensku vyžiť nedá, mohla to ešte skúsiť v krajine, ktorá sa pýši kráľovnou a perfektne vybudovaným sociálnym systémom, ale nemala odvahu, ani recept ako na to. 

Soňa po dvoch odpracovaných rokoch tiež zaklopala na dvere Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, no  ich verdikt jej vohnal slzy do očí. Hoci jej hrubá mzda pred materskou dovolenkou bola viac ako 500 eur, pokazila si priemer na výpočet dávky v nezamestnanosti vlastnou nedbanlivosťou (alebo skôr snahou?). Posledné dva mesiace rodičovskej dovolenky totiž pracovala na dohodu. Predávala zmrzlinu v stánku pred činžiakom, za čo jej milý pán platil 100 eur mesačne. A poctivo odvádzal odvody! Jej mesačný príjem počas nasledujúcich šiestich mesiacov (alebo kým si so svojím trojročným hendikepom nenájde prácu) bude čistých 50 EUR. 

Štatisti sa trasú, pretože ženy odkladajú rodičovstvo na neskorší vek. Lebo sa naháňajú za peniazmi, snažia sa zabezpečiť si bývanie, (vo väčšine prípadov samozrejme na hypotéku), alebo aspoň akúsi prax po ukončení stredných či vysokých škôl. K materstvu sa teda dostávajú po tridsiatke. Tam sa začína kolotoč zdravotných problémov, vyšetrení, a krivých pohľadov s otázkou Kde ste boli doteraz?  Odpoveď žien je jednoduchá: V práci. V práci, aby sme neskôr nezostali stáť v dlhokánskom rade na úrade práce, aby sme z každého pohovoru nešli s pocitom menejcennosti, aby sme svojim deťom mohli vyčariť úsmev na perách a kúpiť im čokoládu, keď o ňu s upretými očami na nás prosíkajú. 

Deti totiž netušia, že kvôli nim sa nás pozerajú akoby sme mali hendikep, deti nepoznajú hodnotu peňazí, deti sú tak čisté a úprimné, že sa od nich všetci máme čo učiť. A viete na čo dôležité zabúdajú zamestnávatelia? Že žena, ktorá sa stala matkou, je zodpovedná, dochvíľna a svoju prácu si urobí s maximálnou presnosťou na prvý raz, pretože po práci, sa ponáhľa do škôlky. A ešte možno na niečo, že žena, ktorú doma čaká zdravé, krásne a zvedavé dieťa, príde každý deň nabitá energiou, s úsmevom na perách a tento úsmev bude šíriť ďalej! Toto je jej jediný hendikep! 

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.

SVET

Rakúskym prezidentom bude holandský šľachtic z Ruska

Tiahnuce sa voľby vyhral Alexander Van der Bellen.


Už ste čítali?