Tento rok však Dominik Dán udrel v jediný deň hneď trikrát: tradičnou knihou s prebalom, e-knihou a audioknihou dostupnou v ten istý deň.
Píše sa rok 1992. Zmenená politická situácia v krajine zamestnáva policajnú stanicu v našom meste nielen protestami spojenými s výročím nežnej revolúcie, ale najmä vraždami. V tmavej časti parku nájdu zavraždenú mladú ženu. Existuje svedok vraždy, ktorý celú tragédiu sledoval z kríkov. Sám sa však na polícii neprihlási... Aspoň nie skôr, ako je celá záhada rozlúsknutá.
V tom istom čase sa brutálnou vraždou zaoberajú aj kriminálny kolegovia z Moravy. V dome nájdu upálenú ženu s dvojročným dieťaťom. Riaditeľ oddelenia vrážd stráca nadhľad, interesuje sa v prípade viac, ako sa na nezaujatého policajta hodí a o pomoc žiada Krauza.
"Muž s nebezpečne modrými očami a nápadne blond šticou dofajčieval tretiu cigaretu. Na zastrčenej lavičke v parku sedel na drzáka, zadok mal na operadle a topánky tam, kde normálne sedávajú dôchodcovia. Teraz, o pol tretej v noci, tu nebol ani jeden, čo by ho napomenul - aj tí, čo nemohli po noci spávať, sa sem v túto nočnú hodinu neodvážili. Vlastne do tohto mestského parku sa v noci neodvážil nikto, aj policajné hliadky tu končili o desiatej."
Papierovú knihu Krv nie je voda som po prvýkrát vymenila za jej audio podobu a vôbec som neľutovala! Príjemný hlas Mariána Geišberga sa rozliehal mojím bytom viac ako desať hodín a ja som si tak netradične vychutnala ďalší príbeh Krauza, Chosého a Burgera.
Ako sa spája príbeh Slávky s bordelom, ktorý sa na Slovensku teší mimoriadnej obľube, kto je zavraždená mladá žena v mestskom parku a kto je Daniel, či ako s tým celým súvisí obchod s diamantmi, vám síce neprezradím, no môžem zodpovedne prehlásiť, že počúvanie audioknihy by som za tú papierovú nevymenila. A to som som milovníčkou vône čerstvej tlače a papiera! No počas počúvania som vypustila z hlavy všetky ostatné myšlienky a plne som sa sústredila na dej, stihla som uvariť nedeľný obed a vychutnať si leňošenie v posteli bez toho, aby ma boleli oči. Počúvanie bolo jednoducho skvelé!
"Dievča roztiahlo ruky a so zdesením v očiach sa kŕčovito chytilo za krk. Ozval sa dunivý chrapot a žblnkanie. Kolená sa jej zošmykli z lavičky a padla na bok. Prevalila sa na chrbát, potom na bok a potom znova na chrbát. Okolo hlavy sa jej rozliala červená svätožiara. Nohy sa jej začali nekontrolovateľne mykať."
Pripúšťam, že Dominik Dán vo svojej najnovšej knihe trochu pritvrdil. Niektoré scény boli natoľko precízne opísané, že sa mi dvíhal žalúdok. Ale myslím, že to k riadnej krimi patrí. Príbeh dotvorený hlbokým hlasom pána Geišberga stál jednoducho zato!
