Práca na dobu NEurčitú alebo aké sociálne istoty obsiahnete v jednej zmluve

Autor: Eva Hrašková | 15.4.2016 o 10:55 | Karma článku: 5,06 | Prečítané:  192x

Tridsiatka takmer na krku, 6 rokov tvrdo odretých v HR a výsledok? Celoživotná práca na dobu určitú. Neuveriteľné? Tak vám pošepkám, ako som to zlomila! 

Písal sa rok 2008, keď som rovnako, ako niekoľko desiatok tisíc ďalších mladých ľudí, s obrovskými očakávaniami nastúpila na vysokú školu. Myslím, že ešte v tom istom roku som prišla na to, že vysoká škola mi sľubnú kariéru nezaručí... 

 

Študovať bola hračka

Študijný program, na ktorý som sa prihlásila, bol pre mňa prechádzkou v ružovej záhrade. Po pár prednáškach a cvikách mi bolo jasné, že strávim tri roky opakovaním toho, čo som sa na strednej škole naučila. A keďže s hračkami som sa už dávno hrať prestala, rozhodla som sa urobiť pre svoj život prvý veľký krok. 

Kto tak žil vie, že sedieť na dvoch stoličkách vôbec nie je zábavné... 

Začala som pracovať. Najprv mi prácu ponúkol pedagóg, ktorý prednášal na vysokej škole účtovníctvo. O pol roka neskôr ma zlákala vidina zaujímavejšej práce a otvorila som brány do HR.

Utekať zo školy do práce a z práce do školy už také zábavné však nebolo... 

Part-time job je vždy na dobu určitú. Bezpochyby... A tak som si užívala časy, keď som pracovala len preto, že som chcela, nie preto, že som musela. Nezávislý život mi však imponoval. No po dvoch rokoch, ktoré som strávila v ustavičnom strese som so všetkým sekla!

Po škole mala prísť zmena

Samozrejme, že som iba študovať nedokázala. Chvíľu som pracovala v Bratislave. A na tú príležitosť nikdy nezabudnem. Prvýkrát (a žiaľ aj poslednýkrát - DOPOSIAĽ) som sa stretla s tým, že si ma v práci ako človeka veľmi vážili. A za svoj výkon som bola aj nadštandardne odmenená. Aspoň na pomery, na aké som bola zvyknutá v malom meste. 

Ešte som si nevydýchla zo štátnic, ktoré boli vo štvrtok, keď som v pondelok s obrovskými očakávaniami nastupovala do nového zamestnania. Nemohla som inak, ako vybrať si HR... Veď som sa do tejto oblasti zamilovala! Hrdo som podpísala zmluvu na dobu určitú. Na rok! Istota zamestnania sa teda po skúšobnej dobe preklopila na ďalších 9 mesiacov k dobru, s neistým koncom... Presne takto som totiž ďalšiu dobu určitú vo svojom živote vnímala... A čím viac sa krátil čas mojej doby určitej, tým neistejšie som sa cítila... 

Žijeme, milujeme aj pracujeme len na dobu určitú...

Gaštanová alej, pod ktorou som sa každý deň prechádzala, zakvitla. Z prichádzajúcej jari som sa tešila, no v hlave mi blikala kontrolka... Svietila príliš na červeno. Chcela som istotu... Tú pre mňa DOBA URČITÁ nepredstavovala. Práca v HR ma mala naučiť hľadieť na ľudí aj ako na čísla, no ja som to nikdy nedokázala. Pozbierala som zvyšky odvahy - prvý a poslednýkrát som sa spýtala jednoduchú otázku nahlas: Čo bude? Odpoveď bola ešte jednoduchšia, papiere sa podpisujú mesiac pred skončením... A tak som začala hľadať "ďalšiu dobu určitú". 

Uverili by ste, že taký HR-ista pošle jedno CV a job dostane? Možno preto, že nemáme stres z výberových konaní... Lebo na nich sedíme najčastejšie... Možno preto, že 4 roky praxe a zároveň len jediný rok po škole boli dostatočným dôkazom toho, že ma práca na HR baví. A tak som dostala job! 

Dôveruj ale preveruj 

Už som spomenula, že nie som človek vhodný na HR, však? Tak mi nedá nespomenúť, že nie som ani človek do tejto príšernej doby... Prvú zmluvu som v eufórii podpísala na rok... Teda, o tom som bola presvedčená. Krátko pred koncom som však zistila, že máj má 31 dní. 30. deň na zmluve mi robil vrásky... Keďže v novej práci som nastupovala až prvý deň v mesiaci, jeden deň zostal visieť vo vzduchu. A s tým sa spojili pravidlá v sociálnej poisťovni o neodpracovanom roku, pretože mi chýbal jediný deň. Začala sa rozprávka o prerušení poistenia, o doplatení zdravotnej poistky... Pár eur by ma nezabilo... Nevyhrala som však v lotérii čas! 

Hlavou múr neprerazíš

Zábavné, ako sa človek od fachu nechá nachytať... Moja hlúposť. Ako sa vraví, najlepšie sa učí na vlastných chybách, viac som podobný scenár zopakovať nechcela. Človek mieni... Jedna doba určitá, sa prehupla do druhej. A zábavné bolo, že sa chystala ďalšia veľká vec. Doba určitá na zastupovanie počas materskej a rodičovskej dovolenky... 

Tak mi došla trpezlivosť... Oddelenie ľudských zdrojov, ktoré je prvým styčným bodom pre potenciálnych aj existujúcich zamestnancov, už nie je pre mňa také atraktívne ako kedysi. Po 6 rokoch vykreslovania pracovnej morálky, dodržiavania etikety, zachovávania mlčanlivosti, vítania nových a odprevádzania starých zamestnancov, som urobila razantnú čiaru. 

A utekám tam, po čom mi piští srdiečko... Utekám do kreatívnej sféry. 

Po 6 rokoch v HR som sa naučila a niekoľkokrát si zopakovala základné pravdy: 

- hlavou múr neprerazíš, 

- je jedno na akom oddelení pracuješ, ak chcú s tebou vypiecť, tak vypečú

- nasleduj hlas svojho srdca... 

Ja som ten svoj nasledovala... Prvý raz v živote držím v rukách zmluvu na dobu neurčitú. A mám zmiešané pocity... Zaväzuje a dáva dýchať zároveň... 

Na to, aby som získala normálne zamestnanie, som musela opustiť HR... Smutné? Nie.. Zatiaľ si neviem predstaviť, že by mi za HR bolo smutno... Možno raz... Keď opäť otvorím na internete články o tom, že sa štát snaží znížiť nezamestnanosť a poskytnúť ľuďom istotu... Takú, ktorá vždy začína dobou určitou... 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.

SVET

Rakúskym prezidentom bude holandský šľachtic z Ruska

Tiahnuce sa voľby vyhral Alexander Van der Bellen.


Už ste čítali?