V začiatkoch 90-tych rokov som možno riešila farbu šiat pre svoje obľúbené bábiky, prípadne aký obrázok z mojich obľúbených keksíkov mi v albume chýba, tak len sotva viem obhájiť, či sa autorovi podarilo situáciu v našom maličkom štáte vystihnúť takú, aká skutočne bola. Pre tento raz som ju Dominikovi uverila, ba čo viac, uverila som ju aj Mariánovi Geišbergovi, ktorého hlas sa z reproduktoru ozýval viac ako jedenásť hodín v mojom malom byte.
Aj Dánov povestný humor bol, aj zápletka...ale...
Už pri prvých kapitolách mi nie raz vytiahlo kútiky do úsmevu. Autorov nenapodobiteľný rukopis by som spoznala, hoci by na obálke figurovalo akékoľvek iné meno. Dán sa jednoducho nezaprie. A všetko bolo ako má byť... Vôňa medovníkov, ktoré som popri počúvaní stihla pripraviť, ostré aj komické dialógy z oddelenia vrážd, to všetko pre mňa k Vianociam akosi patrí, len... Prvýkrát sa mi stalo, že ma dej nepohltil tak úplne. Chvíľami sa mi zazdalo, že situácie v knihe boli málo vyhrotené, že Dominik Dán len akosi kĺzal po povrchu deja, že som od knihy podvedome čakala viac.
Aby som odstránila svoje pochybnosti, že som len nepočúvala rovnako pozorne ako pri ostatných Dánovkách, posledné kapitoly som si zalistovala v tlačenej knihe, môj dojem sa však nepopravil.
Ak však od knihy očakávate len akýsi oddych, prenesenie sa do iného sveta, aj Smrť na druhom brehu vám to poskytne. Koniec koncov, autor svojimi 23 krimi príbehmi postavil latku na slovenskom knižnom poli poriadne vysoko, môžme prižmúriť jedno oko, možno aj obe, ak niektorou zo svojich kníh nedosiahne vytúžený piedestál (aspoň z môjho uhla pohľadu).
To však určite neznamená, že sa na Krauza a Chosého nebudem tešiť aj pred letnou dovolenkou a ďalšími Vianocami! Sama som zvedavá, akú komnatu nám autor najnovšie otvorí a možno si trochu želám, aby sme sa po dávnych udalostiach preniesli zasa kamsi do súčasnosti. Alebo si mám namýšľať, že súčasnosť je lepšia ako minulosť? Či je len priskoro hovoriť o kauzách, ktoré ešte nezapadli prachom? Verím, že viac nám prezradí samotný autor.
Za mňa tentoraz 3,5 hviezdičky z piatych :) Lebo Dánovky milujem, lebo viem, že autor dokáže viac.. A ja mu opäť rada dovolím presvedčiť ma, že v rámci knižného trhu nemá stabilnú konkurenciu, i keď mu mnohí autori dýchajú na krk. Zo všetkých spomeniem iba toho, ktorého som objavila naposledy. Je ním Václav Neuer.
Náš obľúbený slovenský autor má však jednu super výhody oproti svojim kolegom z "fachu". Jeho knihy sú umiestnené v pyramídach pri každom vstupe do kníhkupectva a o svoj zážitok neprídu tí, ktorých malé písmenká už vysilia natoľko, že knihu za nich musí prečítať niekto iný. Marián Geišberg to totiž zvláda bravúrne.
