Pracovný pomer: Doba určitá

Autor: Eva Hrašková | 6.4.2015 o 10:44 | Karma článku: 4,88 | Prečítané:  589x

Svet sa ponáhľa. Deň sa strieda s iným bez toho, aby sme si to stihli všimnúť. Mesiac si podáva ruku s mesiacom a my bez reptania otáčame strany v kalendári. A žijeme, pracujeme a snívame len na dobu určitú... 

Zúčastnila som sa výberového konania. Nie je na tom nič zvláštne, keďže už ani neviem koľký rok pracujem ako personalistka, takmer každý rok v inej firme. Zvláštne, však? Taká fluktuácia! Prečo to tak je? A čím bol ten pohovor iný, keďže mi hlboko utkvel v pamäti? Sedela som na opačnej strane ako zvyčajne... 

 

A žijeme, pracujeme a snívame len na dobu určitú... 

 

Prečo ste opustili predchádzajúce zamestnanie? 

A tak som sa pekne oblečená, s pevne stiahnutými vlasmi do prísneho drdola, ocitla na recepcii veľkej medzinárodnej spoločnosti. Viac z recesie ako z potreby. Prečo? Pretože ma headhunterka presvedčila, že za pokus nič nedám. A prečo som sa pokúšala? Pretože slovo perspektíva sa mi stále viac spája iba s vtákmi, a pretože sa mi opäť raz končí pracovný pomer na dobu určitú. Aby mi tento raz nebolo ľúto, suplujem miesto na zastupovanie počas rodičovskej dovolenky. 

Osobný prínos z pohovoru: pozrieť si techniky náboru svojich kolegov, niečo nové sa naučiť, niečo dozvedieť a v neposlednom rade nahliadnuť do kultúry veľkého kolosu, okolo ktorého som niekoľkokrát so zatajeným dychom prešla. Pozhovárať sa v pracovnom mode s ľuďmi, s ktorými som sa niekoľkokrát na job fairoch stretla, na prednáškach rozprávala a vymieňala si rady, tipy, hovorila o svojich doterajších skúsenostiach. 

A tak som sa zoči voči stretla s najneobľúbenejšou otázkou: Prečo ste opustili predchádzajúce zamestnanie? Pozrela som recruiterke priamo do očí a bez ostychu som jej odpovedala; Žijeme v zvláštnej dobe, nezamysleli ste sa niekedy nad tým? Práce nie je na rozdávanie, zvlášť v personalistike. Každý chce od vás vysokoškolský diplom, najlepšie červený, čerstvých dvadsaťpäť rokov aspoň s päť ročnou praxou... Hlavu plnú nápadov, kreatívny prístup k práci, neustále vzdelávanie a keď príde na lámanie chleba, nik nechce vybočiť zo zaužívaných koľají, vaša kreativita je na príťaž, na vzdelávanie nie sú peniaze... A čo je najhoršie, diskriminačné otázky už lexikón úspešného náboru neobsahuje. Takže na otázku kde sa vidíte v horizonte piatych až desiatych rokov určite neodpovedajte; pri sporáku so spiacim dieťaťom v postieľke! Každý chce karieristu, ktorý sa ale nechce šplhať na vedúci post. A hlavne! Chce ho na dobu určitú. A to je jedným z dôvodov, prečo na žiadnom pohovore nekladiem otázku kde sa uchádzač vidí o päť či desať rokov... A zvlášť ju nekladiem ženám... 

Keďže som vycítila, že moja odpoveď nebola postačujúca, pokračovala som. Viete, nezvyknem ľuďom klamať a pri akomkoľvek rozhovore si s ľuďmi hľadím najradšej do očí. Neuhýbam pohľadom, ani nečítam informácie v životopise pred sebou, pretože na pohovory chodím zvyčajne pripravená. Rada udržujem očný kontakt a nenávidím vyhýbavé odpovede. Pomyslela som si, no radšej som volila slová: Tento svet sa točí okolo doby určitej. Pre zamestnávateľa aj pre zamestnanca. Je prirodzené, že akýkoľvek prah firmy dnes prekročíte, nik vám neodpovie iné ako: Pracovný pomer štandardne uzatvárame na dobu určitú. Uhýba pohľadom a slovo štandardne vyslovujú menej isto, pretože vždy existujú výnimky, ktoré majú za úlohu potvrdiť pravidlo. A tieto výnimky sa potom podpisujú na vzťahoch vo firme. Samozrejme, po vzájomnej dohode a spokojnosti vieme poskytnúť zmluvu na dobu neurčitú. Nie je to pre nás problém. Snaží sa personalista presvedčiť uchádzača, keď vidí jeho nedôverčivý výraz. Ibaže vám zabudne povedať, že vám o vašom osude povedia dva - tri dni pred koncom doby určitej. Ak je to náhodou týždeň, môžete si tlieskať. A možno vám zabudnú povedať, že vaša pozícia bude v danom momente závisieť od objemu výroby, od toho, ako dlho sa váš predchodca/predchodkyňa rozhodne zotrvať na rodičovskej dovolenke, zabudnú vám povedať, že... 

 

A tak nám utekajú kvalitní ľudia, zvyšujú sa náklady na nábor... 

Je jedno, či sedím na strane zamestnávateľa, či na zamestnanca, snažím sa hrať fér. O oznámení skončenia, či ponuky na zotrvanie v pracovnom pomere hovorím tak skoro, ako mi to situácia dovolí. A viete prečo? Pretože chápem, že ľudia v svete plnom neistoty potrebujú vedieť čo bude zajtra. Pretože mladí ľudia potrebujú plánovať svoj život, vziať si hypotéku, pretože potrebujú vedieť, čo pre spoločnosť znamenajú. A chápem to nielen preto, lebo aj ja som viackrát stála na druhej strane.

Akoby dnešný svet bol postavený na dobe určitej a ľuďom to tak vyhovovalo. A tak sa z firiem strácajú mladí zamestnanci, plní elánu a nadšenia z práce. Nečudujme sa im... V dobe, v ktorej vládne dvojciferné percento nezamestnaných, v dobe, v ktorej banky prikladajú nože na krk, v dobe, v ktorej vládnu termíny, utekajú k perspektíve, utekajú na miesta, kde im možno opäť niekto ponúkne na začiatok dobu určitú, ale majú nádej... Nádej na to, že tá doba určitá potrvá aspoň ďalší rok a o ich osude sa dozvedia skôr, ako sa stihnú poobzerať okolo seba. 

 

Na počudovanie sa mi moja úprimnosť vyplatila. Možno preto, že som si od pohovoru nič nesľubovala a ani som neprahla po novej práci, získala som nové priateľstvo. Osoba na druhej strane totiž zdieľala podobné názory, len sa ich bála vysloviť nahlas. 

 

Poučenie pre ostatných: 

Buďte ku všetkým vždy úprimní, no najúprimnejší buďte sami k sebe. 

Fenoménu doby určitej neujdeme, je len na nás či ju vezmeme ako výhodu alebo nevýhodu. Totižto nielen zamestnávateľ ale aj zamestnanec má šancu rozhodnúť sa. Dohoda o predĺžení sa totiž nazýva dohodou, lebo je nevyhnutný súhlas oboch strán! Tak si urobme z nevýhody výhodu. Nemajte strach, kvalita uchádzača nespočíva v tom, koľkými dobami určitými ste si prešli, našťastie v dnešnej dobe záleží od viacerých faktorov: od typu vašej osobnosti, od vašich jazykových zdatností, komunikačných schopností, od vašich praktických skúseností, s primiešaním čarovného úsmevu a trošky šťastia máte tie správne ingrediencie na dokonalý výsledok. Či bude až taký dokonalý ukáže ďalší koniec doby určitej... 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Komentár Petra Schutza

Gajdošovi sa pre Danka veriť nedá

Žiaľ, nie sme v armáde, ale v Smer-SNS-Híd. Kde, všakáno, je kapitán veľkým pánom.

EKONOMIKA

Zákon na ochranu médií sa dá ľahko obísť

Legislatíva zakazuje, aby majiteľ vlastnil printové aj elektronické médiá zároveň.

DOMOV

Oligarchovia majú novú príležitosť, Markíza má byť na predaj

Hovorí sa aj o predaji denníka Nový čas.


Už ste čítali?